V Systéme Kadočnikova sú základnými postojmi Vrchný a Spodný Rámec (v ruštine Ramka).
Spomeňme si, ako človek vyhadzuje ruky a zakrýva nimi hlavu pri nečakanom údere do hlavy. Je to prirodzený, inštinktívny postoj. Teraz hlavu nakloníme dopredu, ruky spustíme dolu, ramená posunieme dopredu, dlane jemne pokrčené a rovnobežne, palce vo výške očí, lakte pri tele, predlaktia rovnobežne, chrbát rovný, nohy mierne pokrčené na šírku ramien, chodidlá rovnobežne celou svojou plochou v kontakte s povrchom. – to je Vrchný Rámec.
Spomeňme si, ako reagujeme, keď nám letí lopta do rozkroku. Skúsime odvodiť Spodný Rámec. Nohy ako pri Vrchnom Rámcoví, ruky uvoľnené, lakte smeruju vonku, dlane vo výške panvy otočené vonku do bokov, predlaktia vnútornou stranou otočené do strán, ramena posunieme dopredu, hlavu nakloníme dopredu – to je Spodný Rámec.
Správnosť postojov si môžeme skontrolovať pri stene, ak sa postavíme tvárou k stene, vonkajšia bočné strany dlani predlaktí, kolená, špičky na nohách sa budú dotýkať steny, ležia v jednej rovine. ((video))
Teraz, ak mame jasné v postojoch, v Spodnom Rámcoví zahájime jemne kývanie ťažiska (kyvadlový pohyb), striedavo uvoľnene prenášame váhu vlastného tela z nohy na nohu - teraz sa pohybujeme len vo frontálnej rovine. Ak skúsime prenášať váhu vlastného tela zo špičiek na päty a späť, budeme sa kývať v sagitálnej rovine. Ak budeme pokračovať v kyvadlovom pohybe, všimnime si, že v ňom pracuje celé telo, ktoré musí byť uvoľnené (ináč sa rýchlo unavíme) a telo je stále v pohybe, akoby hľadalo rovnovážnu polohu..
Stretli sme sa s troma pohybovými princípmi
1. Byť stále uvoľneným.
2. Stále sa hýbať.
3. Hýbať sa celým telom.
Z fyziky o mechanických kmitoch vieme, že "v každom systéme, schopnom vykonávať voľné kmity, existuje stabilná rovnovážna poloha". Našou úlohou je akoby v pokoji hľadať pohyblivosť (mobilnosť) vlastného tela, pri tom zachovávať moment stability.
Systém stability človeka je možné znázorniť vo forme pyramídy, podstavu ktorej tvorí oporná plocha človeka (chodidlá a plocha medzi nimi) a vrchol – ťažisko – hmotnostný stred - HS.
Pri kyvadlovom pohybe si môžeme všimnúť, že ak projekcia HS na opornú plochu nevychádza z opornej plochy, je dosť ľahké zachovať stabilitu systému. A naopak, pri veľkej amplitúde pohybu, ak projekcia HS vychádza za opornú plochu, je ťažké zachovať stabilitu, stačí iba nepatrné vonkajšie pôsobenie a vyvedieme systém zo stabilnej polohy, z rovnováhy. Našou úlohou je, aby sa projekcia HS stále nachádzala v opornej ploche a aby kmitanie HS bolo minimálne.
Poloha tela v priestore .
Ľudské telo predstavuje dosť zložitý systém ktorý ako celok nevie napodobniť žiaden stroj. Tento systém ma dosť veľkú pohyblivosť a ohybnosť a je schopný vykonávať zložité pohyby v priestore. Tieto pohyby môžeme opísať priestorovou analýzou.
Existujeme v trojrozmernom priestore bez toho, aby sme si to uvedomovali. V škole sme kreslili osi X, Y, Z a videli roviny, ktoré vytvárajú tieto osi. Skúsime súradnice XYZ preniesť zatiaľ na cele ľudské telo.
Máme tri osi:
1. Horizontálna (frontálna) os. Ak dáme ruky do strán rovnobežne zo zemou, ruky a čiara, ktorá ich spojuje, tvoria horizontálnu os, kolmú na sagitálnu rovinu.
2. Sagitálna os. Prechádza kolmo na hrudník a chrbát, na frontálnu rovinu, a je rovnobežná zo zemou. Ako šíp ktorý Vás prerazí kolmo cez hrudník.
3. Vertikálna os. Prechádza pozdĺž človeka, zhora dolu a je kolmá na opornú plochu – horizontálnu rovinu.
Ak máme vytvorené koordinačné osi, môžeme posúdiť pohyb v takomto systéme. Môžeme sa hýbať pozdĺž osi – lineárny pohyb, okolo osi – uhlový, kruhový pohyb, pozdĺž a okolo osi – špirálový pohyb. Je samozrejmé, že iba v ideálnych prípadoch môžeme pohyb človeka posudzovať tak jednoducho, ale na začiatok je dobre to aspoň vnímať, obrazne si predstavovať tieto osi, časom to budete robiť automaticky a budete rozlišovať zložitejšie zložené pohyby.
Pohyb človeka môžeme posudzovať aj ako pohyb v trojrozmernom priestore, ak myslene rozdelíme priestor na tri na seba navzájom kolmé roviny. Každá rovina je obmedzená dvoma osami.
1. Sagitálna rovina – rovina kolesa. Obmedzená sagitálnou a vertikálnou osou. Kolmá na horizontálnu os.
2. Frontálna rovina – rovina štítu. Obmedzená vertikálnou a frontálnou osou. Kolmá na sagitálnu os.
3. Horizontálna rovina – rovina obruče. Obmedzená horizontálnou a sagitálnou osou. Kolmá na vertikálnu os.
Pri zlúčení koordinačných osí a trojrozmerného priestoru môžeme pohyb človeka posudzovať ako pohyb pozdĺž, okolo osi a jeho projekciu na jednotlivé plochy.
